Domnievame sa, že vieme, čo je radosť. Mnohí ľudia ju však vôbec nepoznajú. Mnohí ju nikdy nezažili. Mnohí o nej iba rozprávajú. A skoro všetci po nej túžia.
To, čo považujeme za radosť, je často vlastne iba potešenie. To nám však môžu poskytnúť iba pozemské veci. Rovnako ako tie, i potešenie je pominuteľné a trvá iba určitý čas. Potom zaniká.
Pravá radosť je jedine
RADOSŤ Z BYTIA.

Vyjdime si raz na rozkvitnutú lúku a všetky svoje problémy i zbytočné myšlienky nechajme za sebou. Je to veľmi dôležité. Pokúsme sa aspoň raz na krátku chvíľu byť plne vnorení do prítomného okamihu. Celou svojou bytosťou. Pozorujme život odohrávajúci sa pred našimi očami. Motýle, včely, vážky, chrobáky, kvety, trávu, kamene, vnímajme vánok, započúvajme sa do spevu vtákov, cvrlikania cvrčkov, šumenia lístia, do žblnkotu neďalekého potôčika. Zastavme ustavičný a neodbytný prúd svojich myšlienok, aspoň na kratučkú chvíľu. Teraz ho nepotrebujeme.

Potom snáď, možno iba na krátky okamih, ako záblesk, zažijeme pravú RADOSŤ. Uchovajme si toto prežitie ako niečo nesmierne cenné. Ako poklad, ktorý čaká na odokrytie. 


Tento poklad je ukrytý v každom z nás.