Veľká Noc 2014
Možno je človek viac otvorený jemnejším vnemom v túto dobu, možno sa na chvíľku zastaví, zahĺbi sa, rozcitlivie. Možno ticho ďakuje, že sa môže nasýtiť, skloniť hlavu v bezpečí domova, súc obklopený tými, ktorí sú mu blízki. V pozadí snáď sa prenesie dve tisícročia nazad, kedy ľudia spáchali zločin na Synovi Božom. Možno s výčitkami voči tým, ktorí ho mučili a pribili na kríž.
Ľudia sa však navzájom vraždia neustále a bez prestania, je jedno, či mačetami, ako dnes v Južnom Sudáne, samopalmi ako v Sýrii, alebo slovom ako všade vo svete. Na jednej strane úžasné technické vymoženosti, vysoká životná úroveň v hojnosti ba prebytku čohokoľvek, na druhej strane vymieranie akejkoľvek Lásky. Básnik hovorí, ona je ako kvet, treba sa o ňu starať, pestovať, zalievať. Ochraňovať. Dávať.
Iba vtedy bude prekvitať.
Tie pozemské kvietky rastú a kvitnú takmer všade. V okrasných záhradách, na lúkach, v horách alebo púštnych oázach. Ale i v puklinách zabetónovaných sídlisk, na haldách odpadu, pri otrávených vodných tokoch, i zajaté v hypermarketoch a obrích nákupných centrách. Rastú i v zemi presiaknutej krvou zabitých ľudí, pomedzi mŕtvoly, ktoré nemá kto ani len pochovať.
Všetko podstatné dianie ide mimo záujmu dnešného človeka. Tak i skutočný odkaz Veľkej Noci sa už dávno stratil pod úbohým nánosom povrchnosti, a tak tu ostala iba ... nákupná horúčka, prejedanie sa a šibačka s oblievaním, milosrdne zakamuflovaná do "ľudových zvykov"...